Boh a satan, prvý dialóg(1)

(Jób 1, 6-12)

(krátené)

     „Istého dňa, keď sa synovia Boží prišli postaviť pred Pána, prišiel medzi nich aj satan“.(2)

     Kto boli tí Boží synovia, o ktorých sa hovorí v prvej kapitole knihy Jób? Pravdepodobne to boli anjeli, ktorí sa starajú o ľudí, chránia ich, sú k ním posielaní aby im oznamovali Božiu vôľu, a potom, po vykonaní poručeného sa vracajú späť do nebeského obydlia. Aj podľa mienky ctihodného Isichija Jeruzalemského reč je o anjeloch. Hovorí: Opisuje sa tu príchod anjelov, ktorí slúžia ľuďom: „Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú zdediť spásu?“.(3)

(1) МАЛКОВ, П.Ю.: Возлюбивший Христа – Святоотеческое толкования на книгу Иова, Издательство Сретенского монастыря, 2014, s. s. 142-172.
(2) Jób 1, 6.
(3) Žid 1, 14.

     No prišiel medzi nich aj satan. Svätí otcovia si často kladú otázku, ako sa mohlo stať, že príčina a nositeľ zla, ten bezbožný duch, vystúpil na nebo a vstúpil do Božieho príbytku?

     Svätý Gregor Veľký objasňuje, že hoci sa satan morálne zmenil a stal sa bezbožníkom, nestratil svoju duchovnú, anjelskú, hoci odpadnutím skazenú prirodzenosť, ktorá mu dovoľovala vystúpiť dokonca aj na nebo.

     Svätý Ján Zlatoústy o tom píše: „...hoci satan je Božím nepriateľom, zároveň a paradoxne slúži ako nástroj Božej prozreteľnosti vo vzťahu k človeku. Útočiac na ľudí prostredníctvom Bohom dopustených pokušení, ktorým človek môže podľahnúť alebo im odolať, sa satan v prípade, že tie pokušenia budú zbožnými ľuďmi premožené, stáva pomocníkom vo veci ich duchovného zdokonaľovania a prispieva k dosiahnutiu stavu svätosti, hoci si to vôbec neželá. Pán vtedy pripúšťa pôsobenie zloby diabla v takej miere, ktorú dokážeme zniesť pri odrážaní útokov démonov“. Svätý Ján pritom zdôrazňuje: „...démon nemá moc ani nad kresťanom, ani nad žiadnym človekom, ktorý má bázeň pred Bohom, ak mu to nebude dovolené zhora pre potrestanie alebo v podobe pokušenia. Lebo keď Boh na človeka nakladá nešťastia, robí tak kvôli jeho hriechom alebo pre jeho zdokonaľovanie sa v cnostiach“. Zlatoústy zároveň podotýka, že v konečnom dôsledku prameňom našich pokušení nie je Boh, ale slobodná, bezbožná vôľa satana, ktorá túži po našej duchovnej smrti. Hocaké pokušenie je zlo, a prameňom akéhokoľvek zla nie je Boh. Avšak Boh úžasným spôsobom vie toto Ním dopúšťané zlo na človeka obrátiť jemu na osoh.

     V súvislosti s obsahom knihy Jób o význame pokušení, ktoré nás buď premáhajú, alebo im odolávame, Zlatoústy veľmi presne formuluje svoje učenie o úlohe našej slobodnej vôle v diele spásy: „My vyhrávame alebo prehrávame nie na základe sily nepriateľov (démonov), či slabosti pomocníkov (anjelov), ale na základe našej vôle. Keď sa nás aj jedni aj druhí snažia nakloniť na svoju stranu, svätí anjeli k dobru, a zločinní démoni k zlu, vtedy si naša vôľa poctená slobodou vyberá čo chce, lebo ani Boh, ktorý nás slobodou poctil nás nenúti, a ani diabol nad nami nemá vynútenú moc. Na základe len a len svojho rozhodnutia robíme dobre, alebo hrešíme, prikláňajúc sa na stranu anjelov alebo démonov“.

     „A povedal Pán satanovi: Odkiaľ prichádzaš? Satan odpovedal Pánovi a povedal: Z potuliek po zemi a z pochôdzky po nej“.(4)

     Môžu vôbec u Boha vznikať nejaké otázky? Či môže všetko vediaci Stvoriteľ niečo nevedieť a žiadať vysvetlenie? Či Boh dáva diablovi túto otázku práve preto, že nevie odkiaľ ten naozaj prišiel? Starovekých svätých otcov veľmi zaujíma téma Božích otázok, s ktorými sa v Biblii stretávajú, a ktorými sa Stvoriteľ obracia k vlastnému stvoreniu, čo môže vyvolať dojem akoby Boh o niečom nevedel. My vieme, že prvou takou otázkou bolo Božie oslovenie padlého a pred Ním sa v raji snažiaceho skryť Adama, ktorá je uvedená v tretej kapitole knihy Bitia: „Kde si?“.(5) Svätý otcovia v tejto otázke predovšetkým vidia poukázanie na to, že pod vzdialením sa od Boha treba chápať našu stratu života v Bohu. Blažený Augustín hovorí, že Boh sa tak Adama pýtal nie preto, že nevedel, ale aby ho usvedčiac donútil obrátiť pozornosť na to, kde sa ocitol, keď v ňom prestal prebývať Boh.

     Svätý Gregor Veľký sa domnieva, že táto otázka Boha k diablovi „odkiaľ prichádzaš?“, znamená, že ho Boh nepozná lebo ho odvrhol. Zároveň ako paralelu tejto svojej myšlienky svätý Gregor cituje evanjeliové: „...neviem, odkiaľ ste! Odstúpte odo mňa všetci páchatelia neprávosti!“.(6)

     Teraz budeme svoju pozornosť venovať výkladu svätých otcov na diablovu odpoveď Bohu: „Z potuliek po zemi a z pochôdzky po nej“.

     Pod potulkami a pochôdzkami tu treba chápať temné úsilie diabla vo veci záhuby ľudí. Svätý Gregor Veľký podrobne opisuje a vykresľuje jasný obraz úporného a hrozného úsilia diabla pri snahe zotročovania ľudských duší: „Pre satana potulka a pochôdzka po zemi znamená skúmať ľudské srdcia a vyhľadávať dôvody pre obvinenie. Obchádza zem a obklopuje ľudské srdcia tak, aby z nich vyniesol všetko dobré a zasial do nich zlé, aby zasiate rozmnožil, aby rozmnožené ešte vylepšil a vylepšené v ohavnosti uvrhol pod trest. Venujte pozornosť tomu, že on o sebe nehovorí ako o oblietajúcom zem, ale ako o obchádzajúcom, pretože on nikdy rýchlo neopúšťa toho, koho pokúša. Kde nachádza poddajné srdce, tam to srdce začína nakláňať k zlu aby v ňom svojim prebývaním zanechal stopy zločinnosti, učinil ho podobným svojej zlobe, a urobil zlými tých, ktorých premohol“.

     Svätý Ján Zlatoústy sa domnieva, že satan tak Bohu odpovedal preto, aby Stvoriteľovi povýšenecky ukázal, že to on má teraz moc nad materiálnym svetom, lebo panuje nad korunou tvorstva, čiže nad do hriechu padlým a zlom zotročeným človekom. Podľa Zlatoústeho diabol povedal tieto slová s jasným cieľom ukázať, že pod nebom panuje on, že všetko pozemské pošliapava, že všetci ľudia sú pod jeho nohami.

     „Nato povedal Pán satanovi: Všimol si si môjho služobníka Jóba? Lebo na zemi niet jemu podobného, bezúhonného, úprimného, bohabojného muža, ktorý sa stráni zlého“.(7)

(4) Jób 1, 7.
(5) Gen 3, 9.

(6) Lk 13, 27.

(7) Jób 1, 8.

     Takáto Bohom obrátená pozornosť satana na Jóba je podľa mienky starovekých exegétov akousi zvláštnou Božou provokáciou. Je to práve Boh, kto zavádza reč o Jóbovi a sústreďuje na neho diablovu pozornosť. No Boh sa tým stará o Jóbov úžitok veriac v jeho schopnosť zniesť akékoľvek skúšky a pokušenia, a preto akoby postupne tlačí satana k všetkému, čo sa ma ďalej stať, teda k želaniu Jóba vyskúšať a snahe premôcť ho. Gregor Veľký píše: „Ak by Boh nevedel, že Jób bude určite pokračovať v svojej spravodlivosti, pred diablom by ho nespomínal. On nepripustí zahynúť v pokušení tomu, proti komu boli ešte pred skúškou zapálené silné plamene závisti v mysli pokušiteľa“.

     Čiže, satan počúva od Boha o Jóbovi a zvádza ho myšlienka ovládnuť spravodlivého. Ešte raz pripomínam, že samotný Pán tlačí svojho nepriateľa k tejto myšlienke a takému rozhodnutiu. V konečnom dôsledku satan reaguje na túto Božiu “provokáciu“ práve tak, ako to od neho Stvoriteľ očakáva, teda začína o Jóbovi zlé uvažovať.

     Satan pri tom prahne po duchovnej záhube spravodlivého preto, lebo vidí nakoľko je ten cnostný. Diabol ho ani tak nechce mučiť fyzickým utrpením a chorobami, nakoľko sníva, že ho pripraví o cnosti, že ho prinúti reptať na Boha, hanobiť Boha. Hľa, čo o tom píše svätý Ján Zlatoústy: „...čo také je cnosť človeka? Nie bohatstvo, aby sa nebál chudoby. Nie zdravie, aby sa nebál choroby. Nie mienka, aby sa nebál zlej slávy. Nie život bez cieľa, aby sa nebál smrti, ani nie sloboda, aby sa nebál otroctva. Cnosť spočíva v zachovávaní skutočných právd a v správnom živote. Toto nedokáže odňať ani samotný diabol, ak to majúci bude dôkladne zachovávať. A o tom ten zlý a zákerný démon vie. Jóba obral o majetok nie preto, aby z neho urobil chudáka, ale aby ho prinútil povedať bohorúhačské slovo, a jeho telo zasiahol nie preto, aby ho učinil chorým, ale aby v ňom zničil cnosť duše“.

     „Satan odpovedal Pánovi: Či Jób je zadarmo bohabojný? Neohradil si ho zo všetkých strán i s jeho domom i so všetkým, čo má? Dielo jeho rúk si požehnal a jeho statok sa rozmohol v krajine. Ale len vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať?“.(8)

     Satan tu predovšetkým rozvíja myšlienku o tom, že Jób je bohabojný nie preto, že Boha miluje. Podľa diablovho presvedčenia je Jób zbožný len navonok, formálne, len preto, aby sa od Boha snažil dostať iba materiálne pre život potrebné výhody. Zo satanovho pohľadu sa Jób podobá svojich bohov uctievajúcim pohanom, ktorí sa snažia dodržiavaním ustanovení svojich náboženstiev akoby udobriť vyššie sily a tak od nich získať nevyhnutné pre pozemský blahobyt. Podľa slov svätého Gregora Veľkého tu satan „ľstivo tvrdil, že Jób bol majetný nie preto, že slúžil Bohu, ale ctil Boha preto aby mal dostatok... Satan ohovára a tvrdí, že Jób Bohu slúži nie z lásky, ale len kvôli pominuteľnému blahobytu, že spravodlivo žije len navonok“.

     Satan potom Bohu predkladá aby sa sám presvedčil, že Jób, ak sa bude nachádzať v nešťastnom stave nebude rovnako zbožný ako pred tým a začne na Pána reptať. Preto diabol Stvoriteľa prosí: „Ale len vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať?“.

     Svätý Gregor parafrázuje túto myšlienku satana a tvrdí, že tým všetkým chcel doslovne povedať: „Zober, čo si mu dal. Ak stratí to, čo dostal, nebude viac hľadať Tvoju dobrotivosť, keď mu budú vzaté dočasné veci. Veď ak sa z nich nebude môcť radovať, tak s osočovaním bude pohŕdať Tvojou dobrotou“. „Akoby otvorene hovoril: vyskúšaj človeka ťažkosťami a zistíš, že je hriešnik“.

     Preto satan verí, že Jób, ktorý je veľkým spravodlivým pokiaľ je pod Božou ochranou, môže tiež padnúť do hriechu ako náhle sa ho dotknú nešťastia.

     Satan, aj keď veľmi túži Jóba vyskúšať, nemôže sám od seba k nemu pristúpiť bez Božieho zvolenia. Ako vieme, k Bohu sa obracia s prosbou: „Ale len vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať?“. Tieto slová neslobodno chápať v zmysle, že satan vyzýva Boha aby sa sám stal mučiteľom Jóba. Nie Boh bude mučiteľom spravodlivého, na túto úlohu si nárokuje samotný satan. Len Pán môže satanovi dovoliť začať vojnu proti Jóbovi a dopustiť aby svätého napadol. Podľa slov Didima Slepca: „bez Božieho dopustenia nikto nie je podrobený pokušeniam“. Pri výklade tohto fragmentu knihy Jób svätý Ján Zlatoústy hovor: „Nemohol diabol bojovať s Jóbom, ak by k tomu nebol pustený Bohom. A milovaný, nediv sa, že nemal nad Jóbom moc, pokiaľ na to nedostal súhlas od Boha. Dokonca ani nad sviňami nemá moc. Počuj, ako prosí légia, keď hovorí: „...ak nás už vyháňaš, dovoľ nám vojsť do čriedy svíň“.(9) Ak nad sviňami nemá moc bez dovolenia, tak akú môže mať moc nad stvorením na Boží obraz bez príkazu?“.

     „A povedal Pán satanovi: Ajhľa, v tvojich rukách je všetko, čo má, len na neho rukou nesiahaj!“.(10)

(8) Jób 1, 9-11.

(9) Mt 8, 31.

(10) Jób 1, 12.

     Boh diablovi dovoľuje Jóba napadnúť, znepokojovať ho a mučiť, priviesť do tej najhlbšej biedy a zúfalstva paradoxným spôsobom práve preto, že sa stará o jeho slávu a duchovný úžitok. Podľa Origena: „Čo sa týka svätých, dobré je pre nich aj to, čo je proti ním, lebo nad tým môžu zvíťaziť, a víťazstvom, od Boha získať ešte väčšiu slávu. Keď diabol žiadal aby mu bola daná moc nad Jóbom, ani nevedel, že bude príčinou jeho väčšej slávy po prehre s ním. Dôkazom toho je, že to čo Jób stratil mu bolo dvojnásobne vrátené“.

     Otázku o príčinách Božieho dopustenia Jóbových utrpení môžeme sformulovať aj takto: Prečo Boh na Jóba vôbec takúto skúšku dopustil, keď dávno pred tým vedel, že v nej obstojí? O príčine takéhoto boja svätý Ján Zlatoústy píše: „Keď diabol zápasil proti Jóbovi nikto, okrem Boha, nepoznal cieľ tohto boja. Jób nepoznal príčinu tohto boja, a nevedel ani to, že tento zápas je vedený z dôvodu jeho duchovného napredovania. Jeho priatelia nepoznali Boží zámer, a diabol nepoznal budúcnosť. Ak by samozrejme vedel, že bude porazený, nikdy by na Jóba nezaútočil. Ani Jób nepoznal následky tohto zápasu. Že to na neho dopustil Boh sa dozvedel, až keď mu to Boh odhalil. Diabol nevedel ako sa toto zápasenie skončí. Ak by to vedel, nikdy by sa nesnažil spôsobiť si ešte väčšiu hanbu... Okrem Boha nikto nič nevedel“.

     No ak Boh dopredu vedel o výsledku tohto sporu s diablom, načo Mu toto všetko bolo potrebné? Prečo tak mučiť človeka, keď výsledok boja Jóba s pokušeniami bol dopredu jasný? Preto, lebo Boh od človeka očakáva nie len dobrý úmysel, našu vnútornú pripravenosť k niečomu, ale konkrétny čin, lebo čin je vždy slobodný (pre Boha je dôležitá naša slobodná synergia – spolupráca s Ním v diele spásy), a ešte preto, že každý čin mení človeka.

     Všetok majetok Jóba, ako aj jeho rodina, sú odteraz vystavení napádaniu démonov dokonca až ich zničeniu. Avšak Jób, jeho život, fyzické zdravie sú na základe Božej vôle pre diabla neprístupné. Podľa svätého Gregora slovami len na neho rukou nesiahaj, Boh diabla obmedzuje v neúmernom nátlaku dovoleného pokúšania. Boh Jóba zároveň opúšťa, zbavuje ho svojej blahodatnej pomoci a podpory pri znášaní pokušení. Boh tu akoby celý svet volá do arény, necháva bojovníka samotného a sám odstupuje aby nikto nepovedal, že víťazstvo prináleží Jemu – Bohu. Pán z diaľky pozorne celý zápas sledoval. A aby to víťazstvo bolo čo najveľkolepejšie do priebehu zápasu nevstupoval, bojovníka neučil spôsob boja, ale ho nechal samého, neozbrojeného. Svätý Didim Slepec o tom píše: „Pán ho v jeho pokušeniach vôbec nenavštevoval nie preto, že ho nemal rád, ale aby nepriateľovi ukázal, že jeho zloba nemá moc nad ľudskou cnosťou“.

     Starovekí exegéti zdôrazňujú, že Jób do tohto zápasu vstupuje a ďalej diablovi oponuje len vlastnými silami. Boh ho podporuje len v jednom, rozhodne nepripúšťa, aby tieto pokušenia prevýšili mieru Jóbových síl znášať ich.